Malebnú dedinu Bartošovce nájdeme v regióne Šariš, na polceste medzi historickými mestami Bardejov a Prešov .Leží v nadmorskej výške okolo 355 m. n. m. v Bartošovskej kotline, neďaleko Čergovského pohoria. Jej zemepisné súradnice sú :
49°11´47"S , 21°16´34"V. Rozloha katastrálneho územia je 11,23 km 2 (1 123 ha). Hustota obyvateľstva: 719, 64,02 obyv./km2.
Susedí s katastrálnym územím obcí Hertník, Šiba, Kobyly, Fričkovce, Osikov, Vaniškovce a Janovce. Dedinou pretekajú potoky Sekčov , Vieska a Hlboký potok.
Najstaršia priama správa o obci pochádza z roku 1408. O existencii dediny a jej chotára však nepriamo, ale nepochybne svedčí, že pri vymedzovaní chotára Vaniškoviec v roku 1374 sa spomína Bartošovský potok. Pre úrodné pôdy a blízkosť Bardejova sa tu usadili statkári, ktorí tu vybudovali majer s chovom hovädzieho dobytka a pestovaním poľnohospodárskych plodín a výrobou múky. Nachádzali sa tu dva mlyny – vyšný a nižný. Aj preto sa obec dodnes delí na časti Vyšný mlyn, Nižný mlyn a Podstavenec.
V písomnostiach z 15.-16. storočia sa Bartošovce vyskytujú pravidelne pod maďarským názvom a len výnimočne pod slovenským, napr. v roku 1472, aj to v liste poľského kapitána. Maďarský názov Bartosfalua typologicky patrí k názvom zemianskych rodín. Z toho možno usúdiť, že dedina vznikla z iniciatívy zemana Bartoša v druhej polovici 13. až začiatkom 14. storočia. Ak pripúšťame obci taký pôvod, je potrebné tiež pripustiť, že sa tu v 14. storočí usadili noví obyvatelia užívajúci „zákupné“ právo. O takomto vývine svedčí sídlisková veľkosť Bartošoviec okolo roku 1427, lebo tu bolo vyše 50 sedliackych domov. Bartošovce boli najväčšou a najdôležitejšou dedinou panstva, ktoré v 15.-16. storočí nazývali bartošovske panstvo. Už v 15. storočí tu bola kúria, resp. kaštieľ, dom správcu a majerské budovy. Bartošovske panstvo v 14. storočí a prvej polovici 15. storočia patrilo šľachticom z Perína, neskôr Zápoľskovcom a do polovice 16. storočia Baranovcom.
V druhej polovici 16. storočia boli jeho vlastníkmi Bornemisovci. Okrem Bartošoviec k panstvu v 14.-15. storočí patrili dediny Osikov, Hertník, Šiba, Kľušov, Hervartov, Richvald a Krivé, po väčšinu 16. storočia len Bartošovce.
Po najväčšom rozmachu panstva v 15. storočí sa neskôr sídlisko zmenšovalo v dôsledku odsťahovania sa poddaných, ale aj po pustošení poľským vojskom v roku 1472 a 1492. Zdanenie sedliackych domácností v rokoch 1543, 1567 a 1588 od 7, 4,5 a 3 port bolo dôsledkom ich úbytku a schudobnenia. V roku 1567 tu hospodárilo iba 8 domácností, 2 na celých, 4 na polovičných a 2 na štvrtinových usadlostiach. Vzrástol počet želiarskych domácností. V rokoch 1543, 1567 a 1588 ich bolo 14, 16 a 9. V roku 1600 tu stálo 36 poddanských domov. Sídlisko dopĺňal kaštieľ, mlyn, majerské budovy, kostol, fara a škola. Koncom 16. storočia boli Bartošovce veľkou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom. Okrem nich tu žila rodina feudálneho pána, prípadne jeho správcu panstva a osadenstvo fary. V 17. storočí tu vznikla škridliareň spolu s tehliarňou, preslávenou v širokom okolí východného Rakúsko-Uhorska. Spolu s obcou Kurima tvorila až do 19. storočia hlavné centrá Bardejovského okresu.
Kostol zasvätený narodeniu Panny Márie je národnou kultúrnou pamiatkou, jeho história siaha do pätnásteho storočia.
Súčasný kostol bol stavaný v rokoch 1610 – 1612. Má gotickú svätyňu zo začiatku 15. storočia a interiér z 2. polovice 18.storočia.
Na večnú pamäť tejto veci. Aby sa zväčšila nábožnosť veriacich a spása duši, ktorí sa v úprimnej láske spoliehajú na nebeské poklady Cirkvi, všetkým a jednotlivo v Kristu verným, oboch pohlaví, ktorí keď naozaj konajú pokánie a sa vyspovedajú i príjmu sväté prijímanie a žeby navštívili miestny farský kostol v Bartošovciach v Jágerskej diecéze, počas troch zo siedmych sviatkov Preblahoslavenej a nepoškvrnenej Panny Márie, ako im to určí ordinár, dobrotivo udeľujeme v Pánovi, ak by nábožne navštívili chrám v jednotlivé dni, počas jednotlivých rokov, od prvých vešpier do západu slnka spomínaných dní a tam by sa nábožne pomodlili za svornosť kresťanských kniežat, vyhubenie bludov a rozvoj, vzrast i napomáhanie svätej Matky Cirkvi, že každý z týchto dní získajú úplné odpustky svojich hriechov. Okrem toho týmto v Kristu verným tiež udeľujeme, že keď naozaj konajú pokánie a sa vyspovedajú i príjmu sväté prijímanie a keď navštívia už spomenutý kostol v štyri iné sviatky Preblahoslavenej Panny Márie a vo sviatok sv. Anny v modlidbách ako je hore uvedené, a v deň z dní už uvedených by to vykonali, ich oslobodzujeme na sedem rokov a ešte sedem po štyridsať od uloženého, a ináč v Cirkvi obvykle akýmkoľvek spôsobom povinného, kajúceho skutku. Proti tomu ktokoľvek by konal, nič nebráni a tento list má trvalú platnosť. Dané v Ríme u Panny Márie „Maggiore“ pod prsteňom rybára 11. júla 1797 v 23 roku nášho pontifikátu.
Apoštolský list potom, čo sme úctivo prevzali a preskúmali v mocou našej riadnej právomoci dávame ho zverejniť a na získanie úplných odpustkov zo siedmych sviatkov Preblahoslavenej Panny Márie mocou nám od Apoštolského Stolca týmto listom zverenou určujeme sviatky : Navštívenia, Nanebovzatia a Narodenia Panny Márie, na získanie odpustkov 7 rokov a 7 po 40 určujeme sviatky Očisťovania, Zvestovania, Najsv. Ruženca a Nepoškvrneného Počatia Panny Márie. Konané v Jágri dňa 20. Augusta 1797.
Karol biskup jágerský gróf Esterházy
